Musela som sa vracať sama potme, pretože sme sa akosi minuli. Tesne po západe slnka, začínal vykúkať plný mesiac, nezdal sa to byť problém. Veď ani nebol - zbehla som z čergovskej chaty nad Hradisko takmer po pamäti, bez baterky - veď kto by sa v lese bál.
A ako les pomaly prechádzal do zarastených lúk, uvedomila som si miestne reálie a začala nahlas pískať - takto sa ohlasujúc som prebehla asi 500 m. Na tom pol kilometri stoja nad dedinou Hradisko 4 poľovnícke posedy. 10 - 15 m od turistickej značky. Kúsok ďalej odstavené auto, o ďalší - čerstvá mláka krvi.
Bála som sa, skutočne som sa bála, že len nepatrne lomoziac dostanem guľku - ja alebo pes, ktorý bol so mnou. Zažila som streľbu v noci ozývajúcu sa od poľovníckej chaty, v inom čase a na inom mieste - only for fun, čítala o nešťastiach typu | Na místě, kde otec zastřelil syna, policisté zajistili dvě brokovnice | Myslivec nešťastnou náhodou zastřelil svou dceru | Myslivec zastřelil myslivce |, videla vyhrážať sa poľovníka ublížením na zdraví a videla som toho istého piť a vyhrážať sa znova.
A tak mám v lese strach.
